Next (dub)step – História dubstepu

News - (20/08/2009) pridal

Marry AnnePrvú dávku bassov som ochutnal pred troma rokmi. Netrvalo dlho a potreboval som ďalšiu, tento krát poriadnu, z veľkého soundsystemu. Odvtedy neprejde deň, kedy by som nemusel na svoje uši aplikovať drogu menom dubstep. Nie som v tom sám. Tomuto vysoko návykovému beatu podlieha stále viac audiofilov po celom svete. Odkiaľ táto extrémne hlučná epidémia prišla a ako infikovala bedne na všetkých piatich kontinentoch?

Koniec jednej éry znamená začiatok druhej

Dubstep je jednou z posledných mutácií londýnskeho garageu. Garage je na Slovensku relatívne neznámy lebo naše kluby a uši viac- menej obišiel. Avšak v Británii koncom 90-tych rokov a začiatkom nového tisícročia tento štýl úplne dominoval tanečnej scéne. Vytvoril sa okolo neho doslovný hype, ktorý ho nie len na ostrovoch dostal až do hitparád. Ako to už však býva, vlna, ktorá rýchlo príde aj rýchlo odíde. U garageu to spôsobilo viacero faktorov. Jeho miesto na výslní so sebou prinieslo aj rýchlu opočúvanosť.  Garage sa nedobrovoľne stáva synonymom pre značkovo oblečenú high-society kultúru plnú šampanského a kokainu. Začal sa spájať s londýnskym podsvetím a organizovaným zločinom, a tak v tom čase neboli razie v kluboch nič ojedinelé, či už boli opodstatnené alebo nie. Prišiel čas pre niečo nové.

S utíchnutím garageu prichádza krik z ulíc východného Londýnu v podobe grime. Ten môže v ľuďoch evokovať hip-hop kvôli prítomnosti MC’s, no jeho tempo je oveľa razantnejšie a agresívnejšie. Asi najväčšie meno si u nás spravil Dizzee Rascal (vid. Pohodafestival), za ostatných MC’s spomeniem napr. Wiley, Skepta, JME alebo hneď celú crew (moja osobná no.1) Virus Syndicate. No ani grime nedokázal dlho plávať v mainstreame. Možno ani nikdy nechcel… Ako sa k tomu vyjadril pán Skream: „Grime pochytil tú hip- hopovú chorobu ‘môj kvér je väčší ako tvoj‘. Keď ste išli na nejakú akciu, nebola tam zábava, skôr ste mali strach.“ Grime je však úzko spojený so vznikom dubstepu a je s ním dodnes prepletený. Veľa súčasných dubstepových DJov pochádza z grime scény (napr. Cotti), často robia aj grimeovú produkciu (napr. MRK1), alebo naopak MC’s spolupracujú s dubstepovými producentmi (The Bug feat. Flow dan).

Na prelome tisícročí, v čase keď garage stagnuje sa začínajú raveri obzerať po novom zvuku. Našli ho v experimentoch dvoch garageových veteránov – Zed BiasEl-B, ktorí do svojich 2stepových beatov začali pridávať jamajské prvky, čím sa stávajú temnejšie a zrelšie. A dubstep bol na svete. Recept bol jednoduchý: zobrali všetko to, čo je charakteristické pre londýnske ulice a kluby, vyselektovali z toho len to najlepšie a potom to zamiešali s orientálnymi a karibskými vplyvmi, ktoré na seba v tejto metropole narážajú.

Jamajský dub dal tomuto štýlu nezameniteľný subbass, ktorý na poriadnom zvuku rozvibruje hrudník. Po typickom bassdrope, prebranom hlavne z oldschool junglu, sa basová vlna pohybuje od najnižších frekvencií cez stredy, kde často wobbluje, aby nás potom zase zaklincovala do zeme. Krása… Toto všetko sa odohráva pri tempe v rozmedzí 138- 142 bpm, čiže niekde medzi houseom a technom.  Beat neraz sprevádza rap alebo vokál, no ťažisko zostáva vždy na DJovi. V širokej palete použitých zvukov počuť inštrumentálnosť techna, či prvky drum‘n’bassu. „Avšak drum-and-bass skoro úplne stratil ten subbass; Už nepočujete tých 50Hz, ktoré vás kopú rovno do ksichtu.“ vysvetľuje Juju – Dj, producent a promotér (Narco Hz) dôvod, prečo presedlal na dubstep.

Kolíska s nápisom Big Apple

Za rodisko dubstepu sa môže nepochybne považovať juholondýnska štvrť Croydon (dubstep sa v ranných dňoch preto nazýval aj Croydon techno), presnejšie Big Apple Records shop (a tiež label). V tomto obchode s platňami, ktorý už v súčasnosti nesie názov Mixing Records, sa niekedy okolo roku 2000, akoby osudom stretli najväčšie mená dnešnej dubstepovej scény. Svojho času sem chodili kupovať platne pionieri Zed Bias a El-B. Dj Hatcha, ktorý vtedy stál za kasou sa inšpiroval ich hudbou a spolu s chalanmi z Horsepower productions začínajú spomalovať  2stepový beat. Croydon techno sa začína meniť na dubstep taký, ako ho poznáme dnes. Ďalší pravidelný zákazník Steve Goodman aka. Kode9 (Dj, producent zakladateľ Hyperdub labelu a dnes už neodmysliteľná postavička dubstepu) dal Hatchovi priestor vo svojej šou na pirátskej stanici RinseFM a on sa tak stáva prvým Djom, ktorý hral dubstep v rádiu. Nasávať junglové platne do Big Applu chodili aj, vtedy len 15- ročný Ollie Jones a Beni Uthman, ktorých dnes už pozná celý svet pod menami SkreamBenga. Keďže Skreamovi v obchode pracoval brat- uznávaný producent Hijak a Bengoví bratia MC’s Alphaman a Flash B si sem chodili po svoje dubplaty, niet divu že sem títo dvaja chlapci zablúdili. „Obaja sem každý deň prišli s novým trackom nahraným na Playstation minidiscu“, spomína Hatcha. On ako prví spoznáva talent Skreama a Bengu a začína zaraďovať ich veci do svojich setov. Netrvalo dlho a táto dvojica prešla z PSka na PC a z hrania pre 8 ľudí na hranie pre 8-tisícové publikum (Skream – Sonar festival, Barcelona). Spolu s nimi rástla aj celá scéna a momentálne sú to oni, čo určujú smer dubstepu.

Skream Benga

Skream vľavo, Benga vpravo

FWD>> & Dee- em- zeed

Názov dubstep sa udomácnil po tom, ako ho v roku 2002 použili Ammunition Promotions v San Franciscom hudobnom magazíne XLR8R, s Horsepower Productions na titulnej strane. Pre dubstep ako taký, to znamenalo aj prvé prekročenie hraníc britských ostrovov. Ammunition založili aj niekoľko významných labelov, medzi ktorými je aj Tempa. Práve pod ním vyšiel aj manifest Dubstep Allstars Vol. 1 (dnes už tu je vonku aj Vol. 6) mixovaný Dj Hatchom. Okrem vydavateľstiev stoja aj za pravidelnou piatkovou nocou Forward>> v londýnskom klube The End (predtým v Plastic People), ktorá do príchodu DMZ predstavovala jedinú veľkú akciu na ktorej sa hral dubstep. FWD>> a hlavne jeho promotérka Sarah “Soulja” Lockhart, významne prispeli k formovaniu dubstepového zázemia. Veď práve tu Hatcha debutoval platne Skreama a Bengu.

Za DMZ (Digital Mystikz) sa skrýva Djské a producentské duo Coki a Mala so svojim dvorným MC Sgt Pokes, ich spoločný label a samozrejme legendárna párty v klube The Mass. Často s nimi spolupracoval aj ďalší popredný producent Loefah. Digital Mystikz spolu chodili na platne do Big Apple Records, no každý z nich si vytvoril individuálny štýl produkcie. Brixton (Londýn) bol už predtým domovom pre reggae a dub a tak niet divu, že sa v miestnom prerobenom kostole(!) dubstepová noc rýchlo uchytila a stala sa niečim ako Goldieho Metalheadz pre jungle a d’n’b. „Dôležitou súčasťou DMZ je odmietnutie celebritnej kultúry”, vysvetluje Loefah, „nechceme nič viac ako veľké repárky v tmavej miestnosti“. DMZ night debutovala 3. marca 2005 a organizátori hneď od začiatku dávali šancu novým dubstepovým talentom ako Kode9, Skream, Benga, Hijak, Youngsta, Pinch, Distance, Vex’d, Joe Nice atď.

DMZ

Digital Mystikz- Mala a Coki na fotke vľavo a Loefah na pravej

Revolučný rok

Rok 2006 bol pre dubstep asi najprielomovejší v jeho doterajšej histórii. Môže za to niekoľko udalostí, ktoré ho dostali zo zadymených pivníc do klubov po celom svete. Dubstep vypochodoval za hranice Británie a to pod taktovkou Skreama, ktorého hymna Midnight Request Line (2005) dosiahla globálny úspech a otvorila cestu ostatným producentom.

Už prvé narodeniny DMZ v 2006, ukázali že táto party prerástla sama seba. Zatiaľ čo vnútri už bolo plno, vonku čakala rada asi 600 ľudí, ktorí „to“ chceli tiež počuť. A tak sa spontánne rozhodlo že sa dav z podzemných priestorov 3rd Bass presunie do hlavnej haly The Mass. Symbolický moment pre vývoj dubstepu…

Veľká vďaka za to, že sa dubstep priblížil verejnosti patrí Djke Marry Anne Hobbs z BBC Radio 1 Experimental. Potom čo prvýkrát počula dubstepový track (Dj Pinch & P Dutty – War Dub) navštívila DMZ v roku 2005. Hobbs nové hnutie popísala ako, „najzaujímavejšiu undergroundovú scénu v U.K.“ a stala sa jeho patrónkou. Krstných otcov dubstepu – Mala, Skream, Kode9, Hatcha, Loefah a Dj Distance pozvala do špeciálneho vydania, jej relácie Breezeblock, ktorú nazvala Dubstep Wars, na ktorú nadväzovala nahrávka Warrior Dubz. Dubstep sa tak dostal do uší verejnosti, čo prinieslo úplne nové publikum.

Dovtedy sa nové produkcie šírili hlavne vďaka silným internetovým komunitám, ako je dubstepforum.com a dubplate.net, kde si amatéri aj profesionálni producenti medzi sebou šíria 320tky (Mp3 320kbps,dostatočne kvalitné na hranie v kluboch). Po Dubstep Wars a Warrior Dubz sa pretrhlo vrece s novými dubplateami, Djov z Londýna začali bookovať po celom svete a producenti vydávali stále odvážnejšie kreácie a rozsiahlejšie EPčka. Prvý sa na neprebádané teritórium odvážil Skream s jeho albumom Skream!, nasledoval Benga s albumom Newstep i Kode9 a jeho „básnik“ Spaceape s doskou Memories of The Future. Ich skladba sa dostala aj na soundtrack k filmu Children of Men. Úspešný rok uzavrel neznámy pod pseudonymom Burial s rovnomenným albumom vysoko oceneným kritikmi, dokonca album roka 2006 podľa časopisu The Wire.

Kým v Británii dubstep rotuje v rozhlasových playlistoch, v USA sa v tom istom čase rodí len prvá mesačná dubstepová party. Vďaka dvom americkým „veľvyslancom basu“ – Dave Q a Joe Nice, vzniká Dub War v newyorskom klube Love. Duo, dnes už etablovaných mien, si po svojho prvého headlinera – Skreama si prišlo osobne do Londýna

.Marry Anne

Marry Anne Hobbs a partička z Dubstep Wars

Revolúcia pokračuje

Za pár rokov jeho existencie počet dubstepových producentov stále stúpal a dnes je už skoro nemožné mapovať všetky vydané platne. No bol to jeden track, čo kraľoval klubom podobne ako Midnight request line. Night, rytmicko-pulzujúce dielo, ktoré dali dokopy Benga a Coki sa stalo najpredávanejšou dubstepovou platňou roku 2007 a dostal sa aj na gramofóny, na ktorých sa tento žáner bežne nehrával. Nemenej úspešný bol aj Bengov druhý album Diary of an Afro Warrior, ktorý vyšiel začiatkom minulého roku.

Silný metalový vplyv do dubstepu priniesol DJ Distance. Jeho debutový album My demons mal dovtedy nepočutý temný rokový zvuk. Uvidíme či na jeho popularitu nadviaže aj jeho nový album Repercussions. Oba albumy vyšli na prestížnom labeli  Planet Mu. Dnes už  sa Distance stará aj o vlastný label Chestplate.

Jeden z najenergetickejších setov, čo sa mi dostal do uší, má na svedomí milované aj nenávidené duo Caspa & Rusko. Obaja robia nekompromisný dubstep určený pre tanečný parket, plný „škaredého“ wobblujúceho basu a gangsterských samplov. Album Fabriclive 37 vyšiel na vydavateľstve prestížneho londýnskeho klubu a po jeho vypočutí som sa nadobro zamiloval do tejto hudby.

Ďalší silný album vo forme dvoj-CD s názvom Underewater Dancehall prišiel z dielne bristolského reprezentanta Pincha (Tectonic). Na prvom CD spolu s Juakalim a Yolandou za mikrofónom ukázal, že dubstep dokáže ľahko konkurovať aj R’n’B, či dancehallu, len s trochu pochmúrnejším podtónom. Druhý disk je už typický inštrumentálny.

Kto iný by lepšie ukončil rok „dvanulanulasedem“ než Burial? Jeho druhý album Untrue spája melodické houseové a 2stepové prvky s melancholickým ženským vokálom. Vďaka tejto harmonickej kombinácii bol v roku 2008 nominovaný na cenu Mercury Music Prize za najlepší britský album. V septembri minulého roku Burial nakoniec odhalil verejnosti svoju tvár. Neviem sa dočkať, s čím príde tento rok…

Dubstep vytrel oči všetkým, ktorí ho považovali len za krátkodobý úkaz. Utíchli aj pochybnosti o tom, že by sa na ňom ľudia nedokázali baviť 5 hodín v kuse, a tak aj v našich kluboch akcií pribúda. Objavujú sa stále nový producenti, DJi a s nimi aj ich fanúšikovia. Ako to už však býva objavujú sa aj nežiaduce trendy. Kode9 ich popisuje ako 2 nudné školy: „Veci na skákanie s basovou linkou, ktorá znie ako kačací prd a niečo, čo by chcelo byť techno.“ Pri takom množstve produkcií je to prirodzené, a tak nám zostáva len vyhýbať sa kačacím prdom a počúvať kvalitu.

Ak si chcete pozrieť históriu dubstepu na fotkách navštívte blog alebo flickr fotografky Georginy Cook, ktorá ako prvá sledovala jeho vývoj cez objektív. Rozhovory s poprednými producentmi nájdete v dokumente Dubfiles a niečo o významnej bristolskej scéne sa dozviete v krátkom filme Living Inside The Speaker.

10 comments for this entry:

  • mish

    vynikajuuce.. naozaj som rada ze dal niekto dokopy takyto claaanok (: idem sa preklikaaavat cez linky a objavovat nove tajomstva dubstepu.
    a cakam viac takychto clankov (:

  • Itchybum

    Fakt kvalitny text. klobuk dole :)

  • Bebe

    Naozaj velmi super a prehladny clanok, a aj prilozene linky potesili. Dakujem

  • bujakaman

    super clanok

  • exrer

    pecka toto sa mi zíde prezože robím referát na občiansku o dubstepe :P

  • jzcs

    exrer: treba potom spravne uviest zdroje ;)

  • Hardcore.Niky

    fuu mega lebo aj ja robim na občiansku referát o dubstepe .. =DD… za link dakujem jednemu mužovi =* …
    a musím pochváliť fakt dobre spracovaný članok =)

  • Jojo blue

    Mne osobne bolo viac nez zrejme ze Skream a Benga su akoby panensky cista rieka pomedzi ostatnymi producentmi. Hlavne tvorbu Skream som povazoval a aj do dnes povazujem za pravy dubstep. Isteze dnes su aj iny ktory v podobnom duchu rozvijaju tento styl, ale povacsine dnes prevladaju velke ramena, extremne vymozenosti ako kvality tak aj kvantity saw zvukov. A preto zostanu vyssie spominany producenti pravymi otcami :)

  • skrillex

    konečne kvalitný článok :D

  • tim

    ehm a kde je scrillex ? lol

Pridaj komentár:

Chceš tiež prispievať na dubstep.sk?

 

Kontaktuj nás:

Napíšte nám na info@dubstep.sk